Otázky Václava Moravce
foto: archiv HN
Aký je rozdiel medzi transparentnou a netransparentnou politikou? Ak to preženieme, tak žiadny. Každá moc korumpuje, a absolútna moc korumpuje absolútne. Rozdiel je v miere pozornosti, ktorú občania politike venujú. Môžeme prijať množstvo zákonov, ktoré budú politikom komplikovať zneužívanie moci, nezaobíde sa to však bez aktívnej role občanov a médií. Platí to v oblasti správy financií, rovnako ako vo verejných diskusiách.
Rozdiel v prejavoch politikov, keď sú a nie sú pod kontrolou, naznačujú výsledky overovania výrokov českých politikov v Otázkach Václava Moravce, a pri jednaní poslaneckej snemovne resp. národnej rady. Odlišnosti nájdeme tiež medzi slovenskými a českými diskusiami.
Údaje sú aktuálne k 24.5.2012
V parlamente klamú všetky strany rovnako. U Moravce o polovicu menej
Otázky Václava Moravce (OVM) majú v prvom rade silného moderátora. Diskusia je zároveň hlavným priamým mediálnym stretom politikov v danom týždni. Významu OVM zodpovedá pozornosť ostatných médií, ktoré ich rekapitulácii venujú značný priestor.
Na druhej strane, jednania v poslaneckej snemovni sú dlhé a nudné diskusie, s množstvom balastu. Jednotlivé prejavy politikov pútajú menšiu pozornosť, a len v ojedinelých prípadoch sa nejaký výrok dostane do éteru – aj to najmä vtedy, keď vyvolá nejakú „kontroverziu“. Podobná situácia je napríklad vo Veľkej Británii, kde jednotlivé printové médiá prestali informovať o obsahu rutinných parlamentných rozpráv poslancov.
Demagog.CZ 27. apríla overil rozpravu poslancov k hlasovaniu o dôvere vláde Petra Nečasa. Výsledky sme porovnali so štatistikami z OVM: v snemovni zaznelo dvojnásobné percento výrokov, ktoré neboli pravdivé (29% vo snemovni vs. 16% v OVM). Rozdiel nie je spôsobený straníckou príslušnosťou vystupujúcich poslancov. Štatistiky z OVM vykazujú len minimálne rozdiely medzi jednotlivými stranami.
Irelevantnosť straníckej príslušnosti ako faktoru pravdovravnosti nasvedčuje tiež skúsenosť zo Slovenska, kde nenájdeme významné rozdiely medzi stranami. Porovnanie slovenských a českých diskusií môže naopak slúžiť ako ďaľší dôkaz dokladajúci platnosť „mediálnej“ hypotézy.
Slovenské diskusie? Miesto moderátorov časomerači
Slovenské televízne debaty nemajú oproti Moravcovým potrebnú dynamiku. Moderátori majú častokrát problém sledovať jednotnú dejovú líniu a vynucovať si odpovede na položené otázky. Pôsobia viac ako časomerači, než aktívni, politikov konfrontujúci aktéri diskusie. Václav Moravec takýmto aktérom bezpochýb je. Oproti Česku, úroveň politických debát nevyvoláva tiež veľkú pozornosť médií. Ako indikátor záujmu novinárov a verejnosti o kvalitu diskurzu možno použiť počet citácií projektu Demagog.SK/CZ v médiách a na blogoch. Za ostatný mesiac boli výstupy projektu v hlavných médiách a blogoch v ČR prezentované zhodne po sedem krát, zatiaľ čo na Slovensku v relevantnom médiu iba dva razy (SME) a na blogoch ani raz. Ak aj zoberieme do úvahy dvojnásobnú veľkosť českého mediálneho trhu, nepomer v záujme o fakty je zrejmý.
Nie je zriedkavý jav, aby slovenskí politici mohli v priebehu niekoľkých mesiacov opakovane argumentovať nepravdivými faktami. Robert Fico sedemkrát opakoval klamlivé tvrdenie o najrýchlejšom raste HDP v čase odovzdávania prvej vlády, SDKÚ štyrikrát v krátkej dobe zveličovala pokles nezamestnanosti v období prvých dvoch vlád. Demagog.SK na to opakovane upozorňoval, napriek tomu si moderátori tieto chyby nevšímali a až po siedmom raze na nepravdivé tvrdenie Roberta Fica odkázala tiež redakcia denníka SME.
Slováci nehovoria pravdu o 9 percentních bodov častejšie
Uvedené rozdiely medzi českými a slovenskými debatami, zdá sa prispievajú ku kvalite faktov. V porovnaní so západnými susedmi je na Slovensku počet pravdivých výrokov zo všetkých overených výrokov o 9 % nižší (59 % Slovensko vs. 68 % Česko).
Americký politológ Brendan Nyhan vysoký výskyt klamlivých informácií v diskurze zdôvodňuje nízkou reputačnou cenou, ktorú politici platia za uvádzanie takýchto faktov. V prípade, ak budú za vyslovenie zavádzajúceho tvrdenia, zvlášť za jeho opakovanie, musieť čeliť negatívnemu mediálnemu obrazu, v najbližšom prejave sa tomu radšej vyhnú.
K potvrdeniu uvedenej hypotézy potrebujeme širšie dáta na strane overených výrokov, ako aj na strane vysvetľujúcich a kontrolných faktorov uvedeného vzťahu. V tejto chvíli je tu však dôvodné podozrenie, že množstvo klamlivých informácií v éteri nesúvisí ani tak s politikmi, ako s (ne)aktivitou médií a občanov. Pasivita druhých umožňuje lži prvých.
Autor je spoluzakladateľom projektu Demagog.SK/CZ
